You are here

Ohraničenie chotáru

Vytlačiť

Ohraničenie chotáru

História - Ohraničenie chotára a jeho vnútorné členenie

Katastrálna hranica Karlovej Vsi nebola v minulosti ustálená a často podliehala rôznym menším úpravám, niekedy aj podstatnejším zmenám. Určitá stabilita nastala až po roku 1971, keď sa administratívne vymedzila mestská časť Karlova Ves a vytýčené hranice zostali nezmenené až do súčasnosti. Terajší chotár obce leží v západnej časti južného výbežku pohoria Malých Karpát, najnovšie nazývaného Bratislavské predhorie. Z južnej strany hranicu chotára tvorí rieka Dunaj, ktorá priamo nadväzuje na severozápadný okraj Podunajskej nížiny. Údolím potoka Vydrica sa tiahne východná hranica chotára, ktorá zasahuje až po južné úpätie Mestskej hory. Ďalej, severozápadným a západným smerom sa napája na hranice katastrálnych území Lamača a Dúbravky. Západnú a juhozápadnú hranicu tvoria okraje Jezuitských lesov a Kráľovho vrchu, ktoré sú už súčasťou lesného komplexu Devínskej Kobyly a patria do katastra obce Devín. Výškové rozpätie chotára je od 134 m n. m. (na brehu Dunaja pri Karloveskej zátoke) do 264 m n. m. (vrch Nad Sitinou); v strede obce je to 165 m n.m.
Mestská časť Karlova Ves má celkovú rozlohu vyše 1 100 ha a člení sa na 9 sektorov. Počet obyvateľov v ostatných rokoch sa podstatne zvýšil a v súčasnosti je vyšší ako 32 870.

  • Karlova Ves. Obec sa rozprestierala po obidvoch stranách Karloveského potoka (v minulosti sa nazýval Suchá Vydrica a neskôr aj Čierny potok) a rozprestierala sa od Dunaja až po Karloveskú Hlavicu. Po asanácii starej, centrálnej časti obce a neskoršej realizácii novej sídliskovej výstavby sa podstatne rozšírila rozloha zastavaných plôch..
  • Dlhé diely. V minulosti tu bola malá osada s rozptýlenými domcami a záhradnými chatkami. Prevládali vinohrady a ovocné záhrady. V 80. rokoch sa tu začala komplexná bytová výstavba.
  • Líščie údolie. Bolo súčasťou pôvodnej Karlovej Vsi, ktoré sa zväčša zachovalo dodnes. Postupnou výstavbou rodinných domov sa rozšírilo smerom na sever. Na úpätí svahu, na dne údolia, sa v nedávnej dobe kľukatil už spomínaný Karloveský potok, dnes zaústený do miestnej kanalizácie. Nad potokom, po jeho ľavej strane, sa tiahne cesta s obojstranne vybudovanou individuálnou rodinnou zástavbou. Priľahlý svah pozvoľna klesajúci k juhu a juhozápadu zaberajú nad rodinnými domami záhrady.
  • Krčace. Severozápadný výbežok chotára, ktorý spája kopec Sitiny s východným okrajom rozsiahleho lesného masívu Devínskej Kobyly. Táto časť chotára slúži ako zelený priestor, kde sú väčšinou záhradky a vinice. Rekreačno-relaxačnú funkciu tohto sektora zvýrazňuje Dom detí a mládeže Juventa.
  • Patrónka. Názov tejto časti chotára sa zachoval z čias jej pôvodného zamerania. Stála tam bývalá Rothova továreň na výrobu nábojov - "patrónov", kam veľká časť obyvateľov Karlovej Vsi chodila za zárobkom, a kde aj mnohí tragicky zahynuli. Dnes sú tam sústredené výskumné pracoviská Slovenskej akadémie vied, Výskumný ústav drevársky, ale aj Ústavy sociálnej starostlivosti a školy pre telesne postihnuté deti a mládež, nemocnice atď.
  • Mlynská dolina. Historicky najstaršia oblasť, odkiaľ pochádza najviac archeologických nálezov o osídlení západnej časti Bratislavy. V minulom storočí na strednom a dolnom toku Vydrice bolo niekoľko vodných mlynov. Okrem lesov prevládali lúky a polia. Dnes je tam vybudované veľké vedecko-vzdelávacie a kultúrno-osvetové centrum, kde sídli Slovenská televízia a rozprestiera sa rozľahlý areál vysokých škôl s internátmi. Veľkú plochu zaberá aj najstarší bratislavský cintorín - Slávičie údolie. Vybudovaním nového mosta Lafranconi a diaľničného privádzača sa preložilo a čiastočne uzavrelo koryto Vydrice do podzemného kanála.
  • Sitina - zoologická záhrada. Tam je najvyšší bod v chotári vrch Nad Sitinou (264 m n. m.) a súčasne najväčšia lesná plocha s prevládajúcim dubovo-hrabovým lesom. Celý les je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a v obmedzenej miere slúži aj na rekreačné a športové účely. Vyskytujú sa tu početné druhy chránených rastlín a živočíchov. Na les priamo nadväzuje zoologická záhrada.
  • Karloveská zátoka. Ide o krátky úsek medzi mostom Lafranconi, mestskou vodárňou a ľavým brehom Dunaja. Veľkú časť tejto plochy zaberá botanická záhrada UK a budovy výskumných veterinárnych ústavov a vysokoškolský internát Družba. Dunajské nábrežie využívajú športovci najmä na vodné športy.
  • Ostrov Sihoť. Ostrov pokrýva takmer súvislý vŕbovo-topoľový lužný les, ktorý chráni vodárenské zariadenia. Už v roku 1886 sa tam vyhĺbili studne a vybudovala sa mestská vodáreň. V súčasnosti je tam najväčší a najkvalitnejší zdroj pitnej vody pre Bratislavu.